Tu som, pošli mňa!

Túto krížovú cestu obetujeme:

  • za kňaza, ktorý ma pokrstil
  • za kňazov,  ktorí ma rozhrešili od mojich hriechov
  • za kňazov, ktorí mi dali Tvoje Telo a Tvoju Krv vo svätom prijímaní
  • za kňazov, ktorí ma učili a spravili ma dospelými kresťanmi
  • za kňazov, vďaka ktorým Ti môžem naplno slúžiť
  • za kňaza, ktorý bude pri mne predtým, ako predstúpim pred Tvoju Tvár
  • za kňazov na Slovensku aj celom svete
  • za sestry a bratov tešiteľov

Úvod

Ježiš prichádza so svojimi učeníkmi do Getsemanskej záhrady a začína pociťovať úzkosť a hrôzu. Hovorí svojim najbližším: „Moja duša je smutná až na smrť. Zostaňte tu a bdejte so mnou!“  (Mt 26,38)   Trochu sa od nich vzdiali a v modlitbe padá na zem. Doliehajú na neho všetky hriechy ľudstva, za ktoré ide teraz priniesť Nebeskému Otcovi zmiernu obetu. Chveje sa pred utrpením, ktoré ho čaká; vidí nevďak a zatvrdnutosť mnohých duší.  Pot mu steká na zem ako kvapky krvi a on sa vrúcne modlí k svojmu Otcovi. „Otče, ak je možné, nech ma minie tento kalich, no nie ako ja chcem, ale ako ty.“ A keď sa  vráti k svojim učeníkom, nájde ich spať. (Mt 26,39-40) „Čakal som, že dakto bude mať so mnou súcit, no takého som nestretol. Čakal som, že dakto ma poteší, ale taký sa nenašiel.“ (Ž 69) 

Boh Otec hľadí na svojho  zármutkom skľúčeného Syna, túži ho potešiť. Počuť Otcov hlas: „Koho mám poslať? Kto nám pôjde? Kto poteší môjho Syna v jeho smrteľnej úzkosti?“  Pozerám na Ježiša, na jeho bolesťou zlomené Srdce  a  odpovedám Otcovi: „Hľa, tu som, pošli mňa!“ (Iz 6,8) Ježišu môj, chcem ťa potešiť v tvojom utrpení, chcem s tebou bdieť, chcem byť s tebou a sprevádzať ťa na tvojej krížovej ceste. Tu som, môj trpiaci Ježišu, chcem načúvať hlasu tvojho Srdca. Hovor, Pane, tvoj sluha počúva.

1. Zastavenie – Pána Ježiša odsudzujú na smrť

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.

Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Ježiša odsudzujú na smrť. Medzi svojich prišiel a vlastní ho neprijali. Priatelia ho zradili, opustili, zapreli. Stojí sám, vojakmi zbičovaný, opľuvaný, s tŕňovou korunou na hlave. Dav, ktorý pred pár dňami kričal: „Hosana!“, teraz kričí: „Ukrižuj ho!“  „Vášho kráľa mám ukrižovať?“ „Nemáme kráľa, ale cisára!“ Pilát na ňom síce nenašiel žiadnu vinu, ale umýva si ruky a vydáva ho na smrť, aby ostal priateľom cisára. Hriešny človek odsudzuje nevinného Boha. A Ježiš mlčí.

Ježišu môj, ako ťa môžem potešiť v tejto tvojej situácii? A či je táto „situácia“ len tvoja? Neocitám sa v nej často i ja a nemám aj ja účasť na tvojom odsúdení?

– keď zrádzam tvoje zásady a za 30 strieborných sa pokúšam ísť vlastnými krivoľakými chodníkmi, hoci viem, že len ty si Cesta, Pravda a Život;

–  keď zo strachu zbabelo utekám vtedy, keď sa treba k tebe priznať;

– keď sa nechám ovládnuť mienkou davu, ktorý brojí proti tebe; 

– keď nechcem hľadať Pravdu, ale chcem ostať priateľom sveta;

– keď sa snažím zvaliť vinu na druhých;

– keď nedokážem v pokore prijať výčitku, ale všemožne sa snažím obhajovať  svoj imidž dokonalosti?

Ježišu, ktorý si v túto chvíľu odsúdený na smrť, prosím ťa, zmiluj sa nado mnou, odpusť mi všetky moje nevernosti! Chcem ti byť verný, prosím ťa, pomôž mi, lebo bez tvojej pomoci to nedokážem! Prosím ťa, pre tvoje odsúdenie na smrť, o milosť vernosti.  Svojou vernosťou ťa chcem potešiť!

Ježišu pre Teba trpieť.

V utrpení Teba tešiť.

2. Zastavenie – Pán Ježiš berie kríž na svoje plecia

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.

Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Ježiša odsúdili. Jeho vina znie: „Ježiš Nazaretský – Židovský Kráľ.“ Na Ježiša kladú kríž – jeho budúci  trón, z ktorého bude kraľovať. Ale ešte ho treba vyniesť na Golgotu. Spolu so všetkými našimi hriechmi. Kríž je veľký, obrovské bremeno – žeby príjemné a ľahké, ako hovoril Ježiš? Prijíma kríž na svoje plecia a spolu s ním nesie teraz na pleciach celé ľudstvo. Zbičovaný chrbát sa ohýba pod veľkou ťarchou. Ježiš vykročil.

Ježišu, spomínam si na  tvoje slová: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma.“ (Lk 9,23)  Môj kríž sa nedá ani porovnať s tým tvojím. Ale aj tak ho často neprijímam, odmietam. Hľadám ľahšiu cestu, pohodlnejšiu, bez kríža. Ale cesta bez kríža, to je cesta bez Ježiša a určite nevedie do neba. Ó, Bože, ochráň ma  pred takouto cestou! Keď Boh dáva kríž, dáva k nemu  aj silu. Keď verne nesiem svoj kríž, pomáham niesť aj ten Ježišov. 

Tak prijmi kríž, nech ti je najlepšou knihou v tvojom živote.

Ježišu pre Teba trpieť.

V utrpení Teba tešiť

3. Zastavenie – Pán Ježiš prvý krát padá pod krížom

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.

Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Ježiš kráča po svojej krížovej ceste, nesúc na pleciach bremeno našich hriechov. Po pár metroch sa však zapotáca a nasleduje prvý pád a po ňom ešte mnoho ďalších. Na Ježišovom tele nie je ani kúsok miesta, ktoré by nebolo ubolené. No aj tak pribúdajú ďalšie rany – dobité kolená, ruky, tvár. Ježiš bezvládne leží v prachu zeme. Tŕňová koruna sa hlbšie zarezáva do  hlavy. „No ja som červ a nie človek, ľuďom som na posmech a davu na opovrhnutie… Do prachu zeme ma odvádzaš… Ale ty, Pane, nevzďaľuj sa odo mňa, ty, moja sila, ponáhľaj sa mi na pomoc.“ (Ž 22)

Ježišu môj, toto všetko urobil s tebou môj hriech. Môj hriech ťa zrazil na zem a spôsobil ti ďalšie rany. A čo ja? Ako rýchlo padám na kolená po hriechu? A ako často spínam ruky k modlitbe, keď som v pokušení? Ako dôverujem Bohu, keď som na dne, v prachu zeme, keď nemám síl? Ježišu môj, pre tvoj bolestný prvý pád ťa prosím, pomôž mi po každom páde volať spolu s tebou: „Pane, nevzďaľuj sa odo mňa, ty, moja sila, ponáhľaj sa mi na pomoc!“ Pomôž mi uvedomiť si, že  v každom okamihu života som úplne závislý na tvojej milosti.

Ježišu pre Teba trpieť.

V utrpení Teba tešiť.

4. Zastavenie – Pán Ježiš sa stretáva so svojou Matkou

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.

Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Stretli sa. Mlčky. Služobnica Pána a Pánov Služobník.  Vzájomná výmena pohľadov, výmena lásky, podelenie sa s bolesťou. Ježiš hovorí očami Matke: „Áno, Matka, Otec tak chcel.“ Mária mu pohľadom odpovedá: „Áno, Syn môj, Otec tak chce.“ Ako veľmi by chcela Mária uľahčiť Ježišovi jeho utrpenie. Aj keď zdanlivo nemohla urobiť nič, predsa len bola pre Ježiša najväčšou útechou. Pre trpiaceho je útechou blízkosť milovanej osoby, hoci aj bez slov. Slová často nie sú potrebné, podstatná je blízkosť sŕdc.

Mária, ty si celý  život uchovávala Ježišove slová vo svojom srdci a premýšľala si o nich. Mala si srdce plné Ježiša, celkom zjednotené s ním. A teraz vo svojom srdci prežívaš všetko Ježišovo utrpenie a nechávaš si srdce preniknúť mečom bolesti. Mária, aj ja chcem byť Ježišovi útechou, prosím ťa, povedz mi, čo mám robiť? 

„Zachovávaj vo svojom srdci všetky Ježišove slová a premýšľaj o nich. Často rozjímaj o Ježišovom utrpení. Tým ho potešíš. Tým sa tvoje srdce stane blízkym Ježišovmu trpiacemu Srdcu.“

Ježišu pre Teba trpieť.

V utrpení Teba tešiť.

5. Zastavenie –  Šimon pomáha niesť Ježišovi kríž

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.

Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Ježiš nevládze ďalej s krížom. Aký paradox – všemohúci Boh a aký je „nemohúci“. Ježiš však teraz nevládze ako človek. Toľkým ľuďom pomohol a teraz je sám odkázaný na pomoc. Mal by tu byť možno Šimon Peter, ten však nezvládol situáciu, tak prinútili Šimona Cyrenejského, ktorý sa tam náhodou ocitol. Ten neochotne berie na svoje ramená Ježišov kríž. Možno si vtedy v duchu  povedal – „bol som v nesprávny čas na nesprávnom mieste…“ No v Božej logike bol v správny čas na správnom mieste. Pomohol Ježišovi a to bolo v tej chvíli to najpodstatnejšie. Boh si použije koho chce a ako chce, len mu to musíme dovoliť.

Ježišu, aj dnes trpíš a nesieš  svoj kríž v miliónoch ľudí na celom svete a čakáš na pomoc. Čakáš, že  niekto bude ochotný ponúknuť svoje ruky, svoje sily,  svoj čas, úsmev; čakáš, že ťa spoznáme v trpiacom blížnom, do ktorého si vtlačil svoju pečať. „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto najmenších, mne ste urobili.“ (Mt 25,40) Ježišu, chcem ťa spoznať v mojich bratoch a sestrách, v tých najbiednejších a chcem ti v nich pomôcť  s krížom.

Ježišu pre Teba trpieť.

V utrpení Teba tešiť.

6. Zastavenie – Veronika utiera Ježišovi šatkou tvár

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.

Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

„Nemá podoby ani krásy, aby sme hľadeli na neho a nemá výzoru, aby sme po ňom túžili. Opovrhnutý a posledný z ľudí, muž bolestí, ktorý poznal utrpenie, pred akým si zakrývajú tvár.“  (Iz 53, 2b-4a) „Ako sa nad ním zhrozili mnohí – veď neľudsky je znetvorený jeho výzor a jeho obraz je nepodobný človeku.“ (Iz 52,14)

Z Ježišovej tváre stekajú pramienky potu a krvi, zmiešanej s jeruzalemským prachom, možno je tam aj slza bolesti? Všetko je tam kvôli ľudskej zlobe, nenávisti, hriechu. Aj kvôli mojej zlobe, nenávisti, hriechu. Veronika vystupuje z davu a šatkou utiera Ježišovi tvár a stiera trochu bolesti aj z jeho Srdca.

Ježišu, nemáš podoby ani krásy, a predsa si najkrajší z ľudských synov. (Ž 45,3) Chcel by som aj ja, tak ako Veronika, vystúpiť z davu a šatkou utrieť tvoju tvár a zotrieť trochu tvojej bolesti. Chcem ti dať takúto útechu. No pritom si uvedomujem, že často som schopný dať ti akurát tak svoju zbabelosť a strach, svoju pohodlnosť a neochotu. Prosím ťa, zmiluj sa nado mnou. Prosím ťa, vtlač do môjho srdca svoj trpiaci obraz a daj mi svojho ducha. Naplň moje srdce láskou, ktorá vyháňa strach a ktorej nič nie je nemožné, naplň ma láskou, ktorá sa dáva, naplň ma svojou láskou. Chcem aj ja byť „odrazom tvojej lásky“ – „vera ikona“

Ježišu pre Teba trpieť.

V utrpení Teba tešiť.

7. Zastavenie – Pán Ježiš druhý krát padá pod krížom

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.

Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Ježišu môj, opäť si na zemi.  Kríž je ťažký, sily chýbajú. Koľko bude ešte tých pádov? Kedy bude už ten posledný? Chcem ťa potešiť v tomto tvojom druhom páde. Ale ako ťa vlastne môžem  potešiť, keď som ja sám takmer stále „padnutý“ pod ťarchou vlastných hriechov a slabostí, keď ma moja bieda stále zráža k zemi? Padám – vstávam, padám – vstávam – to je kolobeh môjho života. Padnem rýchlo, ale to vstávanie…

Ježišu, aj ty teraz musíš vstať, ak chceš vyniesť svoj kríž až na Golgotu. Chcel by som ti niečo povedať, potešiť ťa nejako, ale nemám slov. To skôr ty, Ježišu, hovoríš ku mne: 

„Nezáleží na tom, koľko krát padneš, podstatné je z pádu vždy vstať, nech je akokoľvek ťažký a nech je ich akokoľvek veľa. Po páde príď za mnou. Spájaj svoje utrpenie s mojím utrpením a obetuj ho Otcovi. Príď, čakám na teba – vstaneme spolu a pôjdeme ďalej spolu, spolu všetko obetujeme Otcovi.“

Ježišu pre Teba trpieť.

V utrpení Teba tešiť.

8. Zastavenie – Pán Ježiš napomína plačúce ženy

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.

Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Ježišu, krátko pred svojím umučením si plakal nad Jeruzalemom, lebo nespoznal čas navštívenia, nespoznal, čo mu prináša pokoj. (Lk 19,41) Teraz ženy z Jeruzalema plačú nad tebou a my možno plačeme spolu s nimi. 

Ty ale nechceš od nás slzy povrchného súcitu, či slzy sebaľútosti, chceš slzy, ktoré vychádzajú z najhlbšieho vnútra, z hlbín duše a ktoré očisťujú srdce.

Chceš od nás slzy ľútosti, ktoré vyplavia z našich očí všetky naše „brvná“ a privedú nás k pravej pokore.

Chceš od nás slzy Petrovej bolesti, s ktorými môžeme prísť za tebou a vyznať spolu s Petrom: Pane, ty vieš všetko, ty vieš, že ťa milujem, aj keď tak často padám.

Chceš od nás slzy, ktoré zavlažia naše vyprahnuté srdce a ono bude môcť  prinášať ovocie pravého pokánia.

Ježišu, chcem ťa potešiť ozajstným obrátením srdca, pravou pokorou a úprimným  pokáním. 

Ježišu pre Teba trpieť.

V utrpení Teba tešiť.

9. Zastavenie – Pán Ježiš tretí krát padá pod krížom

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.

Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Ježišu, padáš posledný krát. Nehybne ležíš na zemi a pokúšaš sa pozbierať posledné zvyšky síl, ktoré sa už všetky minuli. Čo sa asi odohráva v tvojom srdci? „Ó, vy všetci, ktorí idete cestou, pozrite a viďte, či je bolesť ako bolesť moja.“ (Nár 1,12) Nesmierna vyčerpanosť, bolesť všetkého. Pred tebou je len jediný cieľ: vyplniť Otcovu vôľu celú. Dať všetko. „Musím vstať, chcem vstať, Otče, pomôž mi, Otče, daj mi síl, lebo ja už žiadne nemám. Všetko ti obetujem – za duše.“ Ježišu, napokon predsa len vstávaš. Golgota čaká. A duše tiež. 

Uvedomujem si, že aj mne sa neraz stáva, že už ďalej nevládzem – ani o milimeter. Únava, slabosť, niekedy rezignácia, malomyseľnosť – to všetko ma často ochromuje a paralyzuje a ja nedokážem vstať a ísť ďalej. Chcem si vtedy spomenúť na teba, Ježišu, a opakovať spolu s tebou: „Otče, chcem vstať, prosím ťa, pomôž mi, Otče, daj mi síl. Všetko ti obetujem – spolu s Ježišom –  za duše. Ty buď mojou silou.“

Ježišu pre Teba trpieť.

V utrpení Teba tešiť.

10. Zastavenie – Pána Ježiša vyzliekajú zo šiat

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.

Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Ježišu, vysilený si dorazil na koniec svojej cesty. Bezvládne ležíš na zemi v svojej bolesti. Vojaci bezcitne stŕhajú z tvojho tela šaty. Rany sa znovu otvárajú a krvácajú. A bolia. Peklo sa teší z tohto tvojho poníženia. Mlčky všetko prijímaš. Prijímaš aj bolesť tvojej Matky, ktorá je svedkom týchto okamihov. Všetko obetuješ Otcovi – za náš hriech, za našu nečistotu, za zlobu našich sŕdc, aj toho môjho…

Ježišu,  ty si Boh, ktorému všetko patrí a predsa si sa stal pre nás chudobným. Tvoja chudoba dosahuje vrchol. Nevlastníš nič a ešte ťa oberajú aj o šaty, o česť. Neostáva ti nič, len bolesť a utrpenie. Tvojím vlastníctvom budú tri klince a tŕňová koruna, tvojím trónom bude kríž. Avšak predsa ti len niečo ostalo. Nikto ti nemôže zobrať tvoju slobodnú vôľu, s ktorou dávaš svoj súhlas k tomuto  všetkému. Nikto ti nemôže zobrať tvoju lásku, ktorou aj v tejto vrcholnej chvíli svojho utrpenia miluješ Otca, aj všetkých ľudí.

Ježišu, mlčky hľadím na teba. Chcem aj ja prijať v svojom živote tvoj postoj – nebúriť sa voči utrpeniu, prijať bolesť duše i tela, tak ako ty, všetko obetovať Otcovi v duchu pokánia za svoje hriechy, všetko spájať s tebou, neprestať milovať. 

Ježišu pre Teba trpieť.

V utrpení Teba tešiť.

11. Zastavenie – Pána Ježiša pribíjajú na kríž

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.

Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Ježišu, pribíjajú ťa na kríž. Obrovská bolesť preniká celým telom. Zotrvávaš v tom najhlbšom tichu. Z úst sa ti nevyderie jediný nárek, či ston, ale slzy sa zmiešavajú s krvou na tvojej tvári. V tichosti, trpezlivosti a pokore prijímaš všetko utrpenie.

Dá sa taká bolesť vôbec  prežiť? Väčšia bolesť už neexistuje. Neskutočná bolesť tela, ale aj trýzeň tvojho   Srdca:  „Bude pre niektoré duše toto moje utrpenie zbytočné?   Keď nebudú chcieť prijať ovocie mojej vykupiteľskej smrti, keď sa dobrovoľne rútia do zatratenia, do večného utrpenia? Ó, Otče, keby sa dalo, ochotne by som trpel ešte  viac, len aby som ich zachránil.“

Ale miera Ježišovho utrpenia je už naplnená, už nemôže trpieť viac. Nevdojak mi prichádzajú na um slová svätého Pavla: „Na vlastnom tele dopĺňam to, čo chýba Kristovmu utrpeniu pre jeho telo, ktorým je Cirkev.“ (Kol 1,24)  Ježišovmu utrpeniu nič nechýba, ale my môžeme k Ježišovmu utrpeniu pripojiť to naše.

Pane Ježišu, chcem ti ponúknuť svoje nepatrné utrpenia a obetovať ich na záchranu duší. Chcem s každým utrpením prísť k tebe, k tvojmu krížu, spojiť ho s tvojím utrpením a tak obetovať Bohu za duše, aby sa obrátili a žili.  Aby tvoje utrpenie nebolo pre nikoho zbytočné.

Ježišu pre Teba trpieť.

V utrpení Teba tešiť.

13. Zastavenie – Pán Ježiš na kríži  zomiera

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.

Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Ježišu, visíš na kríži v mori múk, plný túžby po  spáse nesmrteľných duší. Hovoríš svojich posledných „sedem slov“.  K bolestiam tela sa pridáva trýznivá opustenosť od Otca, ktorý sa akoby niekde „stratil“  a necháva ťa osamoteného napospas tvojmu utrpeniu. Opustenosť od Boha – to je údel zatratených, večný údel, nekonečné utrpenie bez Boha. Ó, Bože, nie! Zachráň ich, prosím! Zachráň duše pred večnou záhubou! 

Ježišu, ty si povedal, že keď  budeš vyzdvihnutý od zeme,  všetkých pritiahneš k sebe. (Jn 12,32) Umierajúci Ježišu, prosím ťa, pre tvoje bolestné umučenie a pre tvoju opustenosť od Otca, pritiahni k svojmu krížu všetky duše, ktoré ťa odmietajú, ktoré tebou opovrhujú, ktoré sú na ceste do večnej záhuby. Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia, hriech im zatemnil rozum, zmiluj sa nad nimi. Ježišu, pritiahni ich k sebe, nech ich obmyje tvoja svätá krv, ktorá tak hojne tečie z tvojich rán. Daj im milosť obrátenia, aby mali odvahu a silu povedať „Vstanem, pôjdem k svojmu Otcovi…“ (~ Lk 15,18) Daj im milosť obrátenia, aby vo chvíli svojej smrti mohli počuť od teba: „Budeš so mnou v raji.“ (~ Lk 23,43)

Ježišu pre Teba trpieť.

V utrpení Teba tešiť.

13. Zastavenie – Mária drží v náručí Ježišovo telo

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.

Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Mária mlčky drží v náručí Ježišovo mŕtve telo. Srdce jej silno búši a bolí. V hlave víria myšlienky. Rukou stiera posledné kvapky krvi a vody, ktoré vyšli z rany na boku, miešajú sa s jej slzami. Meč bolesti preniká jej srdce, tak, ako jej to v chráme predpovedal Simeon. Nepýta sa „prečo?“ Len trpí a miluje. A verí vo Veľkonočné ráno.  Aj v tejto chvíli  opakuje v srdci Bohu svoje „fiat“, aj keď je také boľavé.  Áno, bolí to, ale je to vykupujúca bolesť…

Ježiš už netrpí, Máriino utrpenie vrcholí.   Chcel by som potešiť Máriu v jej bolesti.  V srdci mi znejú Ježišove slová: „Hľa, tvoja matka! (Jn 19,27) Prijmi Máriu za svoju Matku, prijmi ju do svojho každodenného života.“ Ale môžem ja Máriu vôbec nejako potešiť, keď môj hriech bol príčinou Ježišovej smrti a je príčinou aj jej bolesti? Rozpačito  a zároveň skrúšene pozerám na Máriu. Mária, prijmeš ma aj tak za svojho syna, aj keď som hriešny?  

Napriek hlbokej bolesti nie je v Máriinom pohľade žiadna výčitka, či odsúdenie, je v ňom  milosrdenstvo, prijatie, láska. Mária je aj teraz dokonale zjednotená s Božím plánom spásy. „Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí.“ (Jn 3,16) Aj Mária tak miluje Boha a všetkých ľudí, že dáva svojho jediného Syna, aby nik z nás nezahynul. „Môj Syn zomrel z lásky k vám, aby vás zmieril s Bohom, svojou smrťou zaplatil výkupné za všetky vaše hriechy, svojou krvou vás očistil. Nebojte sa. Pochopte lásku, ktorou vás Ježiš miluje, uverte v jeho lásku a potom  – urobte všetko, čo vám povie.“ (~ Jn 2,5)

Ježišu pre Teba trpieť.

V utrpení Teba tešiť.

14. Zastavenie – Pána Ježiša pochovávajú

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.

Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Ten, ktorý bol Životom, prijal na seba smrť, aby tí, čo boli pre svoj hriech mŕtvi, mohli žiť.

 Je dokonané, Božia vôľa je naplnená. Ježiš splnil Otcovu vôľu celú. Ešte aj s boháčom sa delí o hrob, aby sa splnilo Písmo. (~ Iz 53,9) Všetko sa skončilo. Alebo sa len všetko začína? Ježiš svoje poslanie splnil. Teraz je rad na mne. Zrno odumrelo a vyklíčila z neho spása. Aj ja mám odumierať sebe, aby som mohol prinášať ovocie, zabúdať na seba, dávať sa,  tak, ako  Ježiš.

Čo mi chceš, Bože, povedať pri Ježišovom hrobe? „Nik nemá väčšej lásky ako ten, kto položí život za svojich priateľov.“  (Jn 15,13) Si Ježišovým priateľom. Dal za teba svoj život, aby si ty mohol žiť. Nepodliehaj smútku, rezignácii, malomyseľnosti. Maj vždy vedomie,  že všetko ťažké má svoj zmysel, že Boh je pri tebe, nech sa deje čokoľvek. Mysli na to, že po Veľkom piatku  príde Biela sobota.“

A čo chcem ja povedať Bohu pri Ježišovom hrobe? Odpovedz si každý sám…

Ježišu pre Teba trpieť.

V utrpení Teba tešiť.

Záver

„Zástupy tých, čo sa zišli na toto divadlo a videli, čo sa deje, bili sa do pŕs a vracali sa domov.“ (Lk 23,48) Ženy šli domov pripraviť si voňavé oleje a masti. Stotník odchádza domov ako veriaci, ostatní vojaci spokojní, že si splnili svoju úlohu. Lotor z pravej strany odchádza do raja. Ján odchádza s Máriou, Mária s Jánom. Zostali len stráže – pre istotu, aby ho neukradli. 

A čo ja? Aký odídem z tejto krížovej cesty? Odídem taký, aký som prišiel? Išiel som na ňu s túžbou potešiť trpiaceho Ježiša. A či sa to má hrobom skončiť? Ježišu, chcem ťa potešovať aj naďalej. Svojou útechou ti chcem prinášať vynáhradu za tie chvíle, keď som ťa svojimi hriechmi zarmucoval. Všetko tvoje utrpenie bolo z lásky ku mne, chcem aj ja prejavovať svoju lásku k tebe trpezlivým nesením svojho kríža. Chcem spájať svoje utrpenia s tvojím utrpením – s vnútornými utrpeniami prichádzať za tebou na Olivovú horu, s vonkajším utrpením a bolesťami  prichádzať na Kalváriu, ku krížu a všetko spolu s tebou obetovať Otcovi na zmier – za duše.

Mária Sedembolestná, naša nebeská Matka, ty si bola Ježišovi tou najlepšou tešiteľkou. Prosím ťa, pomôž mi žiť tak, aby všetko v mojom živote bolo Ježišovi útechou.

1 komentár, RSS

Your email address will not be published. Required fields are marked *

*