História pútnického miesta
Pôvabná svätyňa v Marianke neďaleko Bratislavy sa pýši titulom najstaršieho mariánskeho pútnického miesta nielen súčasnosti, ale aj v časoch bývalého Rakúsko-Uhorska. O histórii vzniku tohto miesta sa zachovali len legendy.
V XI. storočí sa tu rozvíjal pustovnícky život. Jeden z mníchov vyrobil z hruškového dreva sošku Márie. Keď opúšťal pustovnícke miesto, ukryl ju do diery v starom strome. Našli ju v r. 1330, čo by sa dalo uznať ako začiatok uctievania si Matky Božej, ktoré postupne priťahovalo čoraz viac veriacich a pútnikov do Marianky.
Históriu pútnického miesta opísali otcovia Paulíni a palatín Pavol Esterhazi (1635 – 1713): „V roku 1300 sa stalo, že jeden slepý žobrák, ktorý sa vrúcne a úprimne modlil v tálskom lese, počul hlas z neba, ktorý mu naznačil, že tam neďaleko je prameň, kde nájde zázračnú sošku Panny Márie s dieťatkom. Keď si vodou z prameňa umyje oči, hneď vyzdravie. Keď žobrák urobil, ako mu bolo povedané, otvoril oči a začal vidieť. Vybral z prameňa sošku Pannny Márie, spravil drevený stĺp, na ktorý sošku umiestnil a potom sa k soške prichádzal modliť. Správa o tom zázračnom mieste, prameni a soške sa rýchlo rozniesla po okolí. Začali sem prichádzať pútnici prinášajúci Panne Márii svoje radosti a trápenia.
Marianka sa stala miestom úcty Panny Márie, ktorý uhorský kráľ Ľudovít I. Veľký oficiálne uznal a prisľúbil mu svoju ochranu. Položil základný kameň stavby kostola a kláštora, ktorý bol postavený koncom XIV. storočia. Na tomto mieste sa usadili paulínski pustovníci.
Vďaka sv. Otcovi Beneditkovi XVI. bol v roku 2009 kostol v Marianke povýšený na Baziliku Minor. V súčasnosti pútnické miesto v Marianke spravuje Kongregácie Bratov Tešiteľov z Gethseman.