História pútnického miesta
Marianka je jedno z najstarších mariánske a aj jedno z najvýznamnejších pútnických miest nielen na Slovensku, ale aj v strednej Európe. Jej história siaha až do 11. storočia, kedy podľa legendy pustovník vytvoril sošku Panny Márie, ktorá sa stala stredobodom mariánskeho kultu. Legenda je rozprávaním, ktoré sa veľmi podobá na príbeh z Mariazzelu, ale existencia sošky a jej starobilosť je neodškriepiteľná. Jej pôvod kunsthistorici stanovili na koniec trinásteho a prvú polovicu štrnásteho storočia. Táto 42 cm vysoká soška, vyrezaná z hruškového dreva, symbolizuje lásku a duchovnú útechu pre pútnikov, ktorí ju po stáročia prichádzali uctievať.
Prvá písomná zmienka o Marianke pochádza z roku 1377, kedy kráľ Ľudovít I. daroval miestny kostol a osídlenie Rádu pavlínov. Z najnovších výskumov vyplýva, že Pavlíni tu nevybudovali duchovné centrum na prázdnom priestore, ale kostol a jeho zázemie tu existovali už pred ich príchodom. V období protireformácie získala Marianka významné postavenie ako jedno z centier katolíckej obnovy. Pútnici sem prichádzajú dlhé stáročia, aby nachádzali duchovnú silu a pomoc v modlitbe. Medzi najvýznamnejšie osobnosti, ktoré navštívili Marianku, patria panovníci – ako Maximilián II., Leopold I., Karol VI. – všetko vládcovia z habsburgského rodu. Hoci počas vlády Jozefa II. došlo k útlmu pútnického života a k zrušeniu pavlínskeho kláštora, Marianka si udržala svoju duchovnú hodnotu.
Dnes je pod správou Kongregácie bratov Tešiteľov z Gethseman, ktorí tu pokračujú v tradícii duchovnej starostlivosti. Marianka ponúka pútnikom tiché miesto na modlitbu, uctievanie a duchovné cvičenia v krásnom prostredí Malých Karpát. Toto miesto, obklopené lesmi, je príležitosťou na duchovné obohatenie a prehĺbenie viery.
Nech aj naďalej zostáva miestom, kde sa človek stretáva s Božou milosťou a nachádza duchovnú útechu.
Vďaka sv. Otcovi Beneditkovi XVI. bol v roku 2009 kostol v Marianke povýšený na Baziliku Minor.