Krátke informácie z histórie farnosti.

Farnosť v Marianke vznikla po zrušení Rádu sv. Pavla prvého pustovníka Jozefom II. v roku 1792. Prvým farárom bol Michal Miller dovtedajší kaplán dómu sv. Martina v Bratislave.

Dekrét Jozefa kardinála Bathiánya, ostrihomského arcibiskupa, z roku 1792, ktorým ustanovuje prvého farára Michala Millera do farnosti Marianka. Zaujímavosťou je, že ako sekretár trnavského vikára Boltizára je na dekréte vlastoručne podpísaný Anton Bernolák.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Zoznam mariatálskych farárov a správcov od roku 1791 do roku 1927:

1791 – 1802 Michal Miller, administrátor
1802 – 1823 František Hörvek, farár
1823 – 1833 Alojz Gardner, farár
1833 – 1839 Jozef Prichel, farár
1839 – 1860 Alexej Ondrejkovič, farár
1860 – 1863 Jozef Geiger, farár
1863 – 1897 Jozef Talčík, farár
1897 – 1911 Evarist Čajkovský, farár
1911 – 1916 Jozef Závodský, farár
1916 – 1920 Jozef Blaschke, farár
1921 – 1927 Mons. Evarist Čajkovský, kanonik, administrator

Tešitelia – noví správcovia pútnického miesta

V roku 1927 bola správou pútnického miesta a farnosti v Marianke poverená vtedy nová rehoľa, Kongregácia bratov tešiteľov z Getsemán (vznikla v roku 1922). Marianku jej odovzdal prvý apoštolský administrátor trnavský, biskup Pavol Jantausch (obr.) Noví správcovia sa neodkladne pustili do zveľaďovania Mariánskeho údolia. V roku 1936 bola dokončená a posvätená krížová cesta so sochami v životnej veľkosti. Tešitelia sa pustili aj do opravy bývalého pavlínskeho kláštora, premeneného na kaštieľ. Už vtedy mali úmysel urobiť v ňom pútnický dom a miesto pre duchovné cvičenia. Prácu tešiteľov na duchovnom i hmotnom zveľadení najstaršieho pútnického miesta na Slovensku prerušila násilná likvidácia komunistickým režimom 14. apríla 1950. Správy sa ujali diecézni kňazi. Na štyridsať rokov zostala Marianka znovu opustená a vedome potieraná totalitným komunistickým režimom. Až v roku 1990 sa tešitelia do Marianky znova vrátili a pokračujú vo zveľaďovaní tohto pútnického miesta.

Zoznam marianskych farárov a správcov 1927 – 1990:
Tešitelia:
1927 – 1936 P. Ján M. Polakovič, CCG, farár
1936 – 1940 P. Julián M. Henrich Ráček, CCG, administrátor
1940 – 1943 P. Prokop Jozef Mášik, CCG administrátor
1943 – 1950 P. Tomáš M. Rudolf Ivák, CCG administrátor, v rokoch 1939 – 1990 bol zároveň proviciálom slovenskej provincie tešiteľov.
1950 – 1951 P. Ján Evanjelista M. Michal Kurucár, CCG administrátor
1951 P. Prokop Jozef Mášik, CCG administrátor.
Diecézni kňazi
1951 – 1968 P. Ján Rybár, SchP, administrátor
1969 – 1971 P. Tomáš M. Rudolf Ivák, CCG administrátor (tu boli dva roky znova tešitelia, kaplánom P. Tomášovi bol P. Viliam M. František Vaľa, CCG, výpomocným kňazom bol P. Stanislav M. Ján Ondrušek, CCG)
1971 – 1975 Ján Galbavý, administrátor
1976 – 1988 P. Karol Horváth, OFMcap., administrátor 1984, farár
1989 – 1990 Andrej Válek, farár
1990 Ján Podlipa, administrátor
Po tzv. Nežnej revolúcii v roku 1989 boli rehoľné spoločenstvá znovu povolené a začali svoju činnosť. Tešitelia sa vrátili do Marianky a prvým farárom tešiteľom po dlhej dobe neslobody sa stal P. Viliam M. František Vaľa, CCG. Páter Viliam bol na generálnej kapitule tešiteľov zvolený za generálneho predstaveného kongregácie a po dohode s viedenským arcibiskupom a trnavským arcibiskupom preniesol generálnu kúriu Kongregácie bratov tešiteľov z Getsemán do Marianky.

Správci – tešitelia po roku 1990
1990 – 2002 P. Viliam M. František Vaľa, CCG, farár, generálny predstavený Kongregácie bratov tešiteľov z Getseman
2002 – 2012 P. Augustín M. Kardoš, CCG administrátor, správca baziliky
2012 – 2013 P. Ludwik M. Pociask, CCG, administrátor, správca baziliky, generálny predstavený Kongregácie bratov tešiteľov z Getseman.
2013 – 2017 P . Tomasz Jan M. Prajzendanc, CCG, administrátor, správca baziliky

2017              P. Timoteusz Dariusz Górecki, CCG, administrátor, správca baziliky

 

Erb farnosti Marianka

Popis erbu

V modrom štíte zlaté, striebornou tŕňovou korunou prepásané a červeným plameňom horiace zlaté srdce, z ktorého vyrastá strieborný latinský kríž – sprevádzané hore a po stranách piatimi striebornými hviezdami a dolu strieborným polmesiacom. Nad štítom sa vznáša čierny kňazský klobúk na každej strane s jedným uzlom na čiernej šnúre.

Vysvetlenie významu jednotlivých prvkov erbu

Farský kostol, ktorý je zároveň menšou bazilikou, je zasvätený Narodeniu Panny Márie. V erbe je patrónka farnosti vyjadrená strieborným polmesiacom a piatimi striebornými hviezdami z erbu baziliky. Plamenné srdce s krížom pochádza z erbu Kongregácie bratov tešiteľov z Getseman, ktorá farnosť spravuje. Čierny kňazský klobúk s jedným uzlom na čiernej šnúre na každej strane prináleží, podľa pravidiel cirkevnej heraldiky, farárovi a farnosti.

Autor heraldického návrhu a kresby:

PhDr. Ing. Miroslav Glejtek, PhD.